Už celkom dlho som sem nepísal o žiadnom anime, ktoré by som doporučil pozrieť si. A keďže anime je jeden z mojich hlavných koníčkov a zabíjam ním asi viac času ako programovaním, je dosť divné, že o ňom na svojom blogu nepíšem. Na toto anime som narazil už dávnejšie, ale dostať sa k nemu sa mi podarilo až na konci roku. Viem, že som zasa toľko anime nevidel, takže môj názor nebude veľmi dobrý, ale podľa mňa je toto najlepšie anime, ktoré som doteraz videl. Dlho sa u mňa hore držala Suzumiya Haruhi a to dokonca tak, že som začal čítať knihy po anglicky, aby som sa dozvedel viac z príbehu. A takmer po roku som si našiel niečo, čo ju proste prekonalo. Ale aby som len netrepal, napíšem, prečo si myslím práve toto.
Clannad je anime podľa vizuálnej novely Clannad, ktorá vyšla v roku 2004. Či sa podarilo hru premeniť na anime dobre povedať neviem, keďže som hru zatiaľ nehral, ale už ju mám pripravenú, stačí sa k nej dostať. Ďalej je tu Clannad After Story a nakoniec film. Dopredu vám poviem, že film je len zhrnutie oboch sérií a predsa len zhrnúť 44 dielov do hodiny a pol je celkom problém. Ja som si film pozrel po prvej sérii a pokazil som si tým časť z druhej, takže vám radím: „Nepozerajte film pokiaľ obe série nedokončíte a aj potom len ak sa vám veľmi zapáčili.“
Príbeh
Dej sa točí okolo mladého Okazakiho Tomoyu (Tomoyu Okazakiho ak trváte na slovenskom poradí), delikventa, ktorý je práve v poslednom ročníku strednej školy. Matka mu zomrela, keď mal 5 rokov a s otcom sa nemajú za dobre, takže väčšinu času trávi flákaním sa a robením blbostí s jeho kamarátom Sunoharom Youhei. Jedného dňa stretne dievča, Furukawu Nagisu,ktoré sa bojí ísť do školy, pretože musela opakovať posledný ročník a už tam nikoho nepozná a tam začína príbeh. A keďže ide o anime podľa vizuálnej novely, začne stretávať ďalšie dievčatá a postupne odkrývať ich príbehy. A do toho sa zapojí aj pár mystických faktorov.
Hodnotenie
Grafické spracovanie
Na prvý pohľad sa mi veľmi nezdalo, nemám rád veľmi veľké oči, aj keď je to pri anime celkom bežné. Ale ako som zapol prvý diel tak som sa za 5 minút do toho ako to vypadá proste zamiloval. Farby sú prijemne a postavy krásne spracované. Viem, že ako grafik by som mal byť schopný povedať viac, ale grafiku viem posúdiť len z pohľadu „krásne“ – fakt je to dobré a „preboha vypichnite mi oči“, poprípade niečo medzi, kde viem, čo by sa dalo zlepšiť aby to bolo dostatočné.
Hudba
Openingy a endingy sa mi zapáči takmer pri každom anime, predsa len neustále počúvanie toho istého vás donúti to mať radi, až keď sa to preženie, to začnete nenávidieť. Ale niekedy sa objaví niečo, čo sa vám zapáči hneď. Tu sa mi to stalo hlavne pri 2. openingu a 1. endingu, ktorý si spievam ešte aj teraz pri písaní. Ale to nie je jediná hudba, tá hlavná je tá, čo hrá v pozadí. Tá je taktiež veľmi dobrá a dá sa kľudne počúvať aj osamote. K scénam sa hodí a ľahko vyvolá správne emócie. Keďže ja rád klasické hudobné nástroje, určite doporučím si zohnať verziu hranú na husliach, tá mi bude doma znieť ešte dlho.
Čo ma zaujalo najviac?
Okrem už spomenutej grafiky a hudby to bol jednoznačne príbeh, ktorý je pre mňa vždy najdôležitejší. Pri tomto anime som sa polovicu prerehotal tak, že som sa bál, že zobudím rodinu a obyvateľov blízkych bitov a druhú som mal |-| takto blízko k tomu aby som neplakal. Každá z postáv má určitý tragický príbeh a všetky sú z väčšej časti dobré. Toto anime ma dostalo hlavne tým, že porazilo moju sebakontrolu. Pred rokom a pol som si prisahal, že nebudem plakať. (Vysvetlenie by bolo na dlho, mal som blbú dobu) A vážne som neplakal, ani keby som veľmi chcel, mal som furt najviac mokré oči nič viac. Ale toto anime ma rozplakalo vážne a hneď niekoľko krát (Still not gay as Twillight.), už len preto sa to vyplatí pozerať. A keďže ako som spomenul, je tam aj trochu tej mystiky uspokojilo aj moju malú túhu po paranormálnych javoch. A posledná vec, ktorá mi to ešte viac vylepšila bol vedľajší príbeh, ktorý sledujete raz začas popri hlavnom. Jedná sa o príbeh dievčaťa, ktoré žije v svete, ktorý skončil. Celý tento príbeh ma fascinoval až do konca pokiaľ som ho nepochopil v poslednom dieli. Dokonca tak, že som skoro začal písať vlastnú verziu.
Keď to všetko dám dokopy vyjde mi najlepšie anime aké som kedy videl. A pripomenulo mi to zasa, prečo mám vlastne to anime tak rád oproti ostatným seriálom. Nikdy neviem, čo môžem objaviť a čím ma prekvapí. Už sa teším na niečo ďalšie, čo budem vidieť a ešte viac ma dostane. A nakoniec užite si Dango Daikazoku, pesnička pri ktorej sa proste nedá udržať len tak ľahko bez plaču.
P.S.: Ako si to tak čítam, myslel som si, že viem písať recenzie. Bejvávalo…