O Minecrafte už asi počul každý. Nie je to ani deň, čo sa predalo 6-miliónta kópia tejto hry a hráčov s nie úplne legálnou verziou je tiež určite plno. Už si nie som istý, kedy som sa k tejto hre dostal ja, ale viem že je to vyše roka. Máloktorá hra ma chytí tak, aby som ju celú dohral alebo hral dlhšie. Nepokladám sa za hráča, veď nehrám takmer nič. O to zaujímavejšie je, ako ma táto hra chytila. Behom pár dní som sa do nej zahral tak, že som ju niekoľko mesiacov hral denne a skoro rok som v nej mal každý týždeň odohraných aspoň pár hodín. Ale ako čas plynul, prestala ma baviť aj táto výborná hra a skončil som s ňou takmer úplne. Ale myslím, že by bola škoda nepodeliť sa so svetom o to, aká užitočná môže byť táto „nekonečná“ (Koniec existuje, ale aj po ňom sa dá hrať ďalej.) hra, a čo všetko som sa z nej naučil. Veď prečo zasa nezničiť ilúzie tým, ktorý tvrdia, že hry sú strata času a mali by sa zakázať?
Na začiatku som nevedel o hre skoro nič, ale rýchlo som sa začal učiť nové veci. Naučil som sa ťažiť, tvoriť a bojovať. Ale o týchto základoch sa už hovorilo toľkokrát, že by bola škoda venovať im, čo iba len jediný bit miesta na mojom blogu. Minecraft ma naučil aj plno užitočných vecí, ktoré sa dajú využiť v mojom a určite aj vašom živote. Či už každodennom alebo pri situáciách, ktoré nenastávajú tak často.
Naučil ma orientovať sa v neznáme a pamätať si cestu. Ja, akožto človek, ktorý chodieval von len výnimočne, som nemal veľmi dobrý orientačný zmysel alebo pamäť na miesta a stratiť som sa vedel aj v byte. To bol, ale v systéme zložitých dolov a pri výpravách do ďaleka za surovinami celkom veľký problém. Často som musel po smrti začať všetko stavať od znova alebo, keď som sa tratil v doloch, postaviť dom na novom mieste. A keďže ma to dosť s*alo, tak som začal viac vnímať okolie a pamätať si polohy. Časom som nemal problém nájsť cestu z hlbokých a zložitých dolov aj po týždni nehrania. A ono to nezostalo len pri hre. Keď som začal v lete experimentovať s chodením po meste, na miesta kde som ešte nebol, nikdy som nemal problém vrátiť sa domov. Bolo jedno koľko som šiel alebo ako veľmi som si myslel, že z tadeto sa už fakt bez pomoci nedostanem. Stačilo mi sa riadiť „inštinktom“ a domov som v kľude došiel.
Nikdy nekop priamo pod seba. V Minecrafte, keď sa chcete dostať rýchlo na úroveň diamantov, je najľahšie kopať priamo pod seba a ste tam behom chvíľky. Bohužiaľ tu nastával celkom často jeden problém. Keď kopete pod seba, neviete, čo pod vami je a keď je tam láva a padnete do nej, nemôžete s tým už nič urobiť. Rozlúčite sa so svojimi vecami a zobudíte sa na začiatku, poprípade vo svojej posteli. A ono sa to dá celkom ľahko uplatniť aj na život, človeka, teda nie postavy v Minecrafte. Síce môžete ísť za svojim cielom priamo (Kľudne aj cez mŕtvoly.), ale keď nastane problém nemáte sa ako vrátiť a väčšinou s ním skončíte, poprípade budete mať veľké straty. Ale zasa ak sa vám to podarí, máte behom relatívne krátkeho času veľa diamantov.
Vždy sa nájde niekto, kto ťa nebude mať rád. Došiel som do nového sveta. Bol som tam ±12 minút, akožto lama, čo to nevie hrať som vykopal 3 kusy hliny a nič viac. Keď tu zrazu prišla noc a za mnou sa objavil roztomilý zelený tvor. (Obrázok je čisto ilustračný, takto mi pripadal len vtedy.) Povedal som si, že tak krásny tvor nemôže byť nebezpečný, veď mi je možno aj rodina. A tak som k nemu prišiel. Započul som „Sssssssssss!“, „Bum!“ a ďalej si len pamätám, že som za zobudil na pláži, kde som začínal. Toto a podobné situácie sa mi stali behom tej noci ešte 3krát. A to som nič zlé nespravil. A tak mi došlo, že sa vždy nájde sviňa, ktorá vás bude chcieť odpáliť. Ešte väčšia pravdepodobnosť, že to urobí je, ak je zelený a robí divné zvuky.
Nech sa vesmír zmení akokoľvek, vajcia a snehové gule budú vždy guľaté. Určite ste si všimli, že Minecraft je svet kociek. Aj napriek tomu, v ňom nenájdete jediné kockové vajce alebo snehovú guľu. Všetky do jedného budú zaoblené. Dokonca, aj keď sliepky sú zložené s kociek a ich nadstavby – obdĺžnikov, vždy z nich vyjde vajcovité vajce.
To by bolo na dnes takmer všetko. Možno si niektorý z vás, čo sem chodia dlho a pravidelne pamätajú na článok Naruto po prvé: Čo mi dal, písal som v ňom, čo mi Naruto dal a na konci som sľúbil 2. článok o tom, čo ma naučil. Na článok som sa vysr… odložil ho, ale nedávno som na KsichtKnižke našiel krátky komix, ktorý to celkom krásne zhrňuje a tak by som vám ho sem rád dal. Pozrieť si ho môžete tu. To je na dnes všetko. Green!
Já jsem rád, že mě to zase nijak výrazně nechytlo, takže jsem ve hře strávil jen pár hodin. Ale aspoň, že ti to dalo spoustu do života 😉 🙂
02 Jun 2012 o 18:15já sem díky minecraftu pochopil číslicovou techniku, což mi docela pomáhá ve škole 😉 skoro všichni sou v prdeháji, ale já už půlku věcí dávno znám z trapný kostičkovaný hry 🙂
10 Jun 2012 o 23:00Ja som tú (geniálnu) hru hral 600hod. chtylo ma to
03 Nov 2012 o 12:18