Najlepší webdizajnér v kraji

Viem, že som sem nepísal už pekne dlho a pravdepodobne po tomto znova nejakú dobu nebudem, pretože už ma to písanie tak neberie. Možno sa posťažujem na Silvestra, rok 2013 by som rád zhrnul nech sa na tom ako sa mi nedarilo aspoň niekto zasmeje. 😀 Ale aj napriek tomu, že sa mi písať nechce, toto je niečo o čo sa s vami musím podeliť, pretože je to proste niečo úžasné a vlastne je to môj asi najväčší a najvtipnejší školský a pracovný úspech za celý život. A čo sa mi to teda vlastne podarilo? No v skratke som sa stal najlepším stredoškolským web developerom v Banskobystrickom kraji, ale táto verzia príbehu nie je veľmi zábavná.

Už je to nejaká doba, čo sa riadim heslom „Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa.“ Samozrejme toto heslo je rozšírené aj o „Nie je dôležité vyhrať, ale dostať sa dosť ďaleko aby som dostal voľno a niečo zadarmo, najlepšie jedlo.“ a „Nie je dôležité vyhrať, ale predbehnúť Tonyho.“, čo je jeden môj malý spolužiak, ktorý sa strašne snaží a strašne mu to nejde. Takže sa v poslednej dobe hlásim na každú súťaž o ktorej sa dopočujem a dá sa mi zapojiť, väčšinou sú to súťaže matematického charakteru, ale skončil som už napríklad aj na olympiáde z dejepisu…

No a raz jedného krásne pondelka k nám prišli dvaja ľudia s tým, že nám chcú povedať o súťaži. Bola to súťaž v programovaní Zenit. Túto súťaž som poznal, ale nikdy som sa nezúčastnil, pretože to šlo buď v Pascale (Blé…) alebo neviem ktoré C (Proti nemu nič nemám, som len lenivý sa v ňom zaškoliť.). Ale v tom som započul niečo úžasné! Tento rok bola pridaná nová kategória webdizajnér. A keďže sa ja o webdizajn zaujímam dlhšie ako o opačné pohlavie, poprípade 2D pohlavie, musel som sa hneď prihlásiť. Náplňou súťaže malo byť podla zadania navrhnúť vzhľad a nakódiť ho. (Teda aspoň to bolo v ich papieroch, deň pred súťažou som zistil, že bude potrebné aj PHP, ale meh… :D) Lenže po tom, ako vysvetlili náplň súťaže povedali niečo hrozne vtipné. Súťažia dvojčlenné tímy, zložené z grafika a programátora. Na to zadanie mi to prišlo hrozne vtipné, keďže na HTML a CSS, človek fakt nemusí byť programátor a ja som s grafikom robil len, keď som za to bol platený a boli to tie najhoršie skúsenosti s webdizajnom, to vám poviem. Ale čo už. Bolo treba druhého člena a vďaka tomu, že moje sebavedomie bolo v tomto odvetví hrozne vysoké, som sa spýtal mojej milovanej spolužiačky (code name Azor) či by nešla so mnou, že sa uleje a bude mi môcť variť kávu. Samozrejme pritakala a tak som mal tím Kurčík & spol. hotoví. (História pomenovania tímu takto siaha dlhé roky dozadu a volal sa tak skoro každý tím, ktorého členom som bol a dokonca aj tím v ktorom som nebol…)

Na súťaž som samozrejme zabudol, keďže sa prihlasovalo nejakú dobu pred ňou a tak ma napadlo sa dostať k nejakým verejným (aj neverejným) informáciám o nej. Našiel som nejaké cvičné zadanie, kde chceli za 4 hodiny nie len celý design v HTML a CSS, ale dokonca aj celý redakčný systém na úrovni, ktorú za 4 hodiny fakt nedám. Tak som sa trochu vystrašil, ale povedal som si čo už, sranda musí byť. Na súťaži som našťastie zistil, že to zadanie bolo dosť prehnané a aktuálne zadanie bola proste len jednoduchá stránka o Jozefovi Murgašovi. Dostal som nejaké materiály a mal vytvoriť vzhľad a ak som chcel, mohol som ešte zoznam patentov prerobiť do XML a načítavať ho dynamicky cez PHP. Tu je celé zadanie. Moja konkurencia bola väčšia, ako som čakal. Okrem dvoch ľudí od nás z triedy, ktorý som vedel, že s ich prístupom nemajú šancu prišiel ešte nejaký chalan s babou, ktorých som síce nepoznal, ale vedel som, že baba grafiku vie a tak som sa trochu zľakol, že ak je chlapík dobrý kodér tak nemám šancu. A ako to nakoniec dopadlo? Keďže som si ako jediný ciel dal, že stránka bude zelená tak na môj vkus nič moc. Inšpiroval som sa mojím blogom, z diela mi bolo zle a po dvoch hodinách zo 4 ma to prestalo baviť, takže som sa na PHP vykašlal a nechal, čo bolo hotové. Môj úžasný výsledok. Potom som sa najbližšie 2 hodiny zabával a pomáhal niekomu s kategóriou v ktorej sa reálne programovalo. (Vyriešil som asi 2 príklady, vďaka jeho pomalosti napísania môjho riešenia som viac nestihol.) A výsledok? Tím Kurčík & spol. obsadil krásne 1. miesto. Vzhľadom na konkurenciu to nebolo až tak divné, keďže chlapík nakoniec používal online návody na HTML a CSS a tím od nás z triedy proste generoval celý kód webu, vďaka čomu na krajské kolo nepostúpili.

Na krajské kolo som už tak sebavedomo nešiel. Samozrejme som s každým srandoval, aké by to bolo, keby som vyhral, poprípade, že naša škola sa bude účastniť jediná a tak mám výhru jasnú. Keď som sa dostavil na miesto konania a podpisoval prezentáciu zistil som, že tímov bolo viac ako len 2 z našej školy. Dokonca že 2 tímy sú zo školy, v ktorej viem, že sa webdizajn preberá ako normálny predmet a tak som si povedal, že sa aspoň ulejem a mám obed zadarmo. Po tom ako nám bolo povedané, že prvé 3 tímy dostávajú vecné ceny som si povedal, že sa budem snažiť, ale keďže na celoštátne kolo postupoval len 1. tím, neveril som, že budem mať ešte neskôr ďalší obed zdarma. Do tímu sme dostali 2 notebooky, jeden pre programátora kde boli len editory, apache a tak a potom druhý, kde bolo toto všetko + grafické programy pre grafika. Ja som si samozrejme sadol za počítač pre grafika aby som mal všetko a začal sa rozkladať. Z princípu so sebou nosím vlastnú klávesnicu, pretože som zvyknutý na rozloženie a ako sa tak na mňa pozerali organizátori tak sa prišli spýtať, že to vypadá zaujímavo, keď som grafik a pripravujem sa ako programátor. Tak som im narýchlo zhrnul, že spolužiačka je tu so mnou len do počtu a ja to idem vyhrať sám. Najprv mi tak nejak neverili, ale keď im to priznala aj ona začali si z nás robiť srandu a robili si ju až do konca súťaže. Vždy keď šli okolo tak aspoň raz museli spolužiačke povedať ako ťažko pracuje, či si nechce oddýchnuť. Ja som sa celú dobu smial a len si užíval kódenie ako mi od ruky šlo. Veď predsa nemám šancu vyhrať, že?

Tento krát originálne zadanie ešte nemám, ale v skratke vám ho skúsim popísať. Máme hotel, ktorý chce stránku. Dodal nám nejaké fotky a jedálny lístok pre jeho reštauráciu.

Grafik má urobiť toto:

Vytvoriť pre hotel logo vo vektore
Návrh úvodnej stránky
Návod stránky reštaurácie kde bude jedálny lístok

A ujo programátor?

Nakódiť celý dizajn
Načítavať texty na úvodnej stránke z databázy
K reštaurácii načítavať z databázy nejaký text, vytvoriť z jedálneho lístku v CSV XML súbor a z neho ho vypisovať
Možnosť kategorizovať jednotlivé izby a vypisovať ich na stránke
Ku každej izbe pridať formulár na rezervovanie izby prepojený s databázou
Celá administrácia pre toto všetko

Priebeh súťaže bol zaujímavý. Po prečítaní sme si so spolužiačkou rozdelili úlohy. Ja budem robiť grafiku a kód, ona mi nakreslí mačičku. Potom som sa začal dohadovať s mojím grafikom ako si rozdelíme čas. Povedal som si, že logu dám 5 minút a potom do prvej hodiny budem mať hotový vzhľad. Túto časť som zvládol dokonca s predstihom a trvalo mi to asi tak 40 minút. Problém bol len v tom, že vzhľad bolo povinné najprv navrhnúť v grafickom programe a nie ho len hneď nakódiť. K tomu mali na počítačoch nový Photoshop CS6 v ktorom je z nejakého dôvodu dosť vecí na inom mieste, ako som zvyknutý, ale prežil som to. Potom som si povedal, že nahodím Nette, ktoré som mal povolené použiť. (Nesmel som používať nič vlastné ani hľadať po nete kódy, len to čo som dostal. Takže pár PHP a JS frameworkov a nič viac.) Bohužiaľ na servery, kde som stránku mal odovzdať bolo niečo nastavené blbo a tak mi trvalo skoro 30 minút len spojazdniť to $#!^ Nette… (Nie, Nette je úžasné, ale v tej chvíli som sa proste príliš ponáhľal na to aby som bol slušný.) Našťastie ma popri riešení problémov dosť pobavila spolužiačka, ktorá si zatiaľ čítala moju čítačku a našla priečinok s názvom „Sliepka s kravatou“, povedala si, že to bude niečo zaujímavé a tak otvorila jeden z mojich obľúbených Hentaiov a keďže mala čítačku položenú na stole mohol ho vidieť každý v okolí. 😀 (Potom radšej prešla na poviedky od nemenovanej ženštiny s yuri tématikou, čo ju tiež nepotešilo.) Ja po 2,5 hodinách kedy som zlátal celý dizajn, spojazdnil Nette a nakódil celý úvod, som už bol unavený a tak som si povedal, že je čas omrknúť, čo nové na Facebook, Twittery a v RSS. Bolo to celkom zaujímavé, sledovať ako všetci v miestnosti pilne pracujú, klávesnice klapkajú ako divé a ja, ktorý musí robiť najusilovnejšie slintá nad nejakou lolitkou na Facebooku…

Ale takto som sa nemohol ulievať dlho a tak som sa po asi desiatich minútach vrátil k robote.Povedal som si, že začnem robiť na reštaurácii a prevediem si to CSV do XML. Tu ale nastal ďalší problém, moje lokálne apache a prehliadač nespolupracovali a tak mi aj napriek refreshu v prehliadači stále zobrazovalo chybu v kóde, ktorý už ani neexistoval a pokiaľ som prišiel, ako vyriešiť tento problém stratil som ďalších 20 minút. Keď som to už konečne zvládol, mal som asi tak 20 minút pred koncom a povedal som si, že už nemám šancu niečo stihnúť a kašlem na to. Lenže keď mi tak spolužiačka hovorila, že by som mohol ešte niečo skúsiť a mne došlo, že robím v Nette tak som za 5 minút spáchal prihlásenie do administrácie, veď za to budú nejaké body nie? Celá administrácie sa skladala z hlášky „Gratulujem, prihlásili ste sa! Viac som toho nestihol, takže sa môžete odhlásiť.“, to síce nebolo v zadaní, ale porotcov to vraj pobavilo. 😀 Asi tak 5 minút pred koncom som ešte pomohol druhému tímu z našej školy. Vďaka tomu ako fungovala url k mojej stránke nebol problém si pozrieť, ako vypadajú stránky ostatných tímov. Ako som tak došiel k tímu číslo 3 som povedal niečo v znení „Tak tí to majú úplne na h*vno, tam ani nahráné nič nie je.“ To som ešte nevedel, že tím číslo 3 je druhý tím z našej školy, ktorého grafička bola akurát pri nás, spýtať sa ako nám to ide a dosť ju tento fakt zarazil. Našťastie som im vysvetlil, čo majú urobiť a odovzdanie stihli. 😀 (I’m awesome!)

Potom nám bolo povedané, že vyhodnotenie bude za hodinu až hodinu a pol. Vydali sme sa na obed, ktorý som zistil, že je v našej škole a prvý krát som prešiel dverami, ktoré boli vždy zatvorené a nik netušil, čo za nimi je. 😀 Nažral som sa, pochodil si po škole, porozprávali sme sa a po hodine sme sa vrátili na miesto konania súťaže. Hodnotenie sa nakoniec z hodiny a pol pretiahlo na 2 a pol hodiny a za tú dobu im z pôvodných asi +-30 účastníkov zostali len štyria. Odišla aj moja úžasná kávonosička, pretože musela ísť domov na dedinu v nejakej diere. A čo im tak dlho trvalo? No keď vyhodnotili moju kategóriu tak prišli na to, že to vyhral môj tím, po tom ako si z nás robili srandu a nevedeli, čo teraz s nami. Ale v tej dobe som o tom ja ešte nevedel. Nakoniec sme sa vyhodnotenia dočkali, najprv začali s programovaním, kde kategóriu A vyhral samozrejme, kamarát z našej školy, ktorý tam zostal so mnou jediný, takže som mal čomu tlieskať. Keď začali vyhodnocovať webdizajn trochu mi najprv skazili náladu. Keď povedali, kto je tretí tak moja reakcia bola „Načo som tu sakra čakal tak dlho, ja že budem aspoň tretí.“ Vtipné to začalo byť, až keď začali s prvým miestom. V momente, keď som započul svoje priezvisko som sa začal rehotať a neprestal som, až do večera. 😀 (Aj pri písaní toho sa smejem.) Vyhral som dva 16GB USB kľúče a pre spolužiačku dostal tričko. Po súťaži sa so mnou bavili dvaja hlavný organizátori celej kategórie, ktorý pripravili aj samotné zadania. Povedali mi, že ak na celoštátku bude spolužiačka len sedieť a nič nerobiť tak ma vyhodia, takže ju mám dačo naučiť, poprípade možno skúsiť vymeniť. Dúfam, že výmena pôjde, pretože grafička z 2. tímu z našej školy mala celkovo dizajn najlepší a skončila len na tom, že jej pomocník toho veľa nevedel a rada by sa pridala.

A čo som to teda spáchal? Nájsť online to môžete tu. Meno a heslo do administrácie sú oboje admin. (Súčasť zadania.) Všimnite si, ako šikovne som vyriešil problém s tým, že som správu izieb v hoteli nestihol naprogramovať. 😀

A ako sa ja teraz po tom všetkom cítim? Prosto úžasne, pocit, že všetka tá moja dlhoročná snaha učiť sa webarinu sa vyplatila je úžasný. Že som ja sám lepší ako dvaja ľudia, ktorý to študujú prinajmenšom v škole je neopísateľný. Tak dobre ako na ceste domov z vyhodnotenie som sa cítil len, keď som mohol byť v Liberci pri Ryuu… Som hrozne zvedavý na výsledky z ostatných krajov, aby som vedel koľko bodov mali iné tímy. Zatiaľ som videl len Košické a tam som prví tím predbehol o 100 bodov z celkových 400. 😀 Už sa teším na celoštátne kolo a hádam vám zasa potom dám vedieť ako to dopadne. Kto vie? Možno skončím na Európskom vo francúzsku, ale to už by bolo príliš vtipný aj na mňa 😀 Ak ste to zvládli celé prečítať (najdlhší článok na blogu) tak ďakujem, dúfam vás to pobavilo aspoň trochu tak ako mňa. Green!

07 Dec 2013 Tvorba webov epické, škola, šťastie, súťaže, tvorba webov, webdesign

Najlepší webdizajnér v kraji

Komentáre