Takže tento článok mal byť pôvodne súhrnom toho, čo sa mi stalo za týždeň bez počítača. Bohužiaľ som bez neho vydržal len 68 hodín a 49 minút. Pôvodných 7 dní nevyšlo vďaka tomu, že mám fakt problém tráviť čas sám so sebou. Už chápem, čo proti mne všetci majú… 😀 To ale nie je podstatné, zaujímavejší je hneď 1. deň odvykania, kedy sa mi podarilo spraviť niečo tak zaujímavé, že sa to trochu blíži sociálnemu experimentu. Nebude tak vtipný ako prvý, ani úžasný ako druhý a už vôbec nie ako ten čo ma skoro zabil a hlavne na ňom nebola free zmrzlina. 🙁 Základ je, že mňa pobavil a s vami sa o neho proste chcem podeliť, keďže sem píšem dosť málo a jeden experiment, ktorý som zažil, som odkladal tak dlho, až som stratil schopnosť ho spísať. Tento článok som napísal na papier hneď v ten deň s predpokladom, že zvládnem aspoň 5 dní, takže prípadné nejasnosti vám na konci vysvetlím.
Takže, moje rozhodnutie zbaviť sa PC sa mi vypomstilo hneď ráno, kedy som sa pre istotu zobudil o hodinu skorej (5:00) a nemal absolútne, čo robiť. Bohu vďaka som to nejako do šiestej vydržal a vykopal sa do školy. Teda nie do školy, výpomoc profesorke s prezentáciou (±10 hodín utrpenia za starým a pomalým PC) sme sa ja a jeden malý spolužiak dostali na prvácky (Aj tak ma nik Senpai nevolal :-() výlet do hvezdárne. Výnimočne som prišiel len o 30 minút skorej (zvyk je 60) a tak som sa vydal kúpiť darček pre môjho 64. followera na Twittery, ktorý „náhodou“ (Ja mám všetko naplánované!) šiel s nami. Nebojte, šlo len o čokoládu. 64. by som sa chválil viac, ale nejaký $*!# sa stal 65. do 24 hodín. (19.6.2013 – Sám si ma odobral a zasa mám len krásnych 64! Kto to pokazí je mŕtvy! :D) A tak som nakúpil a stál ako úchyl pred Lidlom.
Stál som tak 10 minút, keď som zbadal 2 osoby, ktoré vám veľmi rád popíšem. Viete, čo je to chuunibyou? Po mojom je to japonské označenie pre mago… osobu, ktorá si tak trochu pomieša realitu s fikciou a žije v divnom mixe oboch. Ak chcete vidieť viac, pozrite si napr. anime Chuunibyou demo Koi ga Shitai!, kde je to celkom pekne popísané a rozobraté + je kawaii. Neveril som, že niekto taký naozaj existuje, až do nedávna. Presnejšie do vtedy, než som spoznal v rámci programu „nezcvoknem sa zo straty Ryuu“ skúsil spoznať náhodnú prváčku, ktorá peknými kresbami skrášľuje chodby našej školy. Časom som zistil, že je vlastne animág z iného sveta, starý pár tisíc rokov. V rámci môjho označovania ľudí na blogu do budúcna známa ako Modrá. (Áno, máme medzi sebou veľký problém s farbami. All Hail Brit… Green!) Už z diaľky bolo dnes vidieť, že je magor, popísal by som to, ale 1 fotka vydá za 1000 slov. Nebojte sa, nie je tak zlá, ako na tej fotke vyzerá.
Všimnite si účes a lebku mŕtveho zvieratka na krku. Nedávno som jej pomohol s blogom, ak o nej chcete vedieť viac. (Povedal by som, že som na ňu chcel zapôsobiť aby som sa necítil blbo, ale pravda je, že som proste nedokázal ako webdesigner pretrpieť vzhľad jej predchádzajúceho blogu…) Vedľa nej môj alebo teda skôr moja 64. followerka, jej kamarátka Zeťan. Mimozemšťan z Marsu a pesničky od skupiny Muse. (Nie je po japonsky, takže neručím za to, že sa vám bude páčiť.) Môj prieskum, ale tvrdí, že je z nejakých príkladov od Matematick-fyzikálnej fakulty Karlovej univerzity. A tak som sledoval tie divné vlasy, vydal zo seba pár viet a čakal na spolužiaka s autobusom. (Nie sú spojený, na každého zvlášť.)
Cesta tam nebola veľmi záživná, len som sa vyžíval v deptaní spolužiaka jeho novou 1. priateľkou (Áno, som na neho dosť pyšný, keďže je ako ja, z matematickej triedy.), ktorá mu deň po tom ako sa dali dokopy odišla na dvojtýždňovú dovolenku. (Noob, na prvý dotyk s Ryuu po tom, čo sme sa dali dokopy som čakal skoro 2 mesiace, chýba mi Ryuu…) Zaujímavé to začalo byť po vystúpení, kedy sme sa so spolužiakom priblížili k dvom s chuunibyou. Modrá sa začala časom vyžívať v robení zle spolužiaka, čo ma celkom bavilo. Problém bol, Že ani so mnou dobre nevychádzala vďaka mojej úchylno-diabolskej povahe a asi 3-kat na mňa vytiahla nôž. Lucky!
Cesta späť prebiehala ďalej v podobnom duchu. Dostal som nový titul – kačiatko, vraj kvôli výzoru, ale čo viem, ja tak iba chodím. Hádka o nadradenosti zelenej a nakoniec hromadne došli všetci k názoru, že ma vlastne nik nemá rád. Tak nejak som si to už všimol, ale povedal som si, že aspoň rodina musí. (Ten deň sa mi to vypomstilo.) A tak som došiel domov a zapol… telku. Náhodou som chytil môj obľúbený diel Monka, ale bohužiaľ aj reklamy. Sú furt blbé, preto TV nepozerám. Tak nejak som zablúdil aj na Facebook v mobile, mám pocit, že je to podvod, ale ked tých pár kamarátov (skôr -ok), s ktorými komunikujem aj offline odišlo na plavecký, musel som dade nájsť uspokojenie. (Teda nič moc, Satik64 je len na Skype a ten na mobile rád nemám. :-D) Potom som si pustil Bibliu v mp3 (jeden z cieľov odvykačky je si ju naštudovať) a čakal pokiaľ to von schladne aby som tam šiel.
Všimol som si, že môj už dosť zlý astmatický dych sa zhoršil a tak som si povedal, že trochu naberiem kondičku. Začal som chodiť pešo do školy a keď som sa rozhodol, že budem bez PC, povedal som si, že voľný čas ešte trochu využijem, vytiahol som tento krásny obrázok ku Katawa Shoujo a povedal si, že to podľa neho skúsim. Na boh som si vybral peknú ako tak rovnú poľnú cestu, ktorú poznám aj ja. (Neviem prečo, ale pri predstava behania na verejnosti sa cítim trápne a to nemám problém ísť pešo do školy v laboratórnom plášti alebo s mačacími uškami. Asi preto, že chodím ako kačka a môj beh je komický… :-D) Bohužiaľ som si povedal, že 2 odbočky vedú na rovnaké miesto a z 20 minút behu sa stala hodina blúdenia po poliach. Dve dobré rady:
- Ak sa nechcete stratiť, tak v prírode nepoužívajte váš orientačný zmysel. To že som vedel ukázať sever mi bolo na dve veci.
- Ak sa stratíte nemajte krátke nohavice. Všetko svrbí a aspoň cez jeden porast pŕhľavy (kopřiva) určite pôjdete.
Veď to poznáte nie? Človek si nevezme KPZ (Kapsička poslednej záchrany) a hneď sa stratí.
Mne vďaka som sa z toho nakoniec dostal a povedal si, že pôjdem pozrieť sestru na ihrisko. Viete ako som hovoril, že rodina ma určite rada má? Hneď ako som prišiel ma kopla a poštvala proti mne svoju kamarátku…
A tak som prišiel domov a spísal toto (Ako niekto môže písať tak veľa bez PC? Umiera mi ruka!) Teraz si asi pustím kus Biblie a idem späť aby mi nechýbal PC. Zatiaľ to tak hrozné nie je.
Viac menej by vám podľa mňa všetko malo byť jasné. Vďaka tomu, že je von teplo ako v pekle som behanie zatiaľ zatrhol, ale čakám len na ochladenie! Fakt! Dobre možno nie, ale chcel by som! Z Biblie som stihol zatiaľ len evanjeliá a aj napriek tomu, že sú všetky vlastne o tom istom bolo zaujímavé sledovať aké sú vlastne iné. Aj keď prečo veriť a uctievať ho furt nepoberám. Možno po zvyšku z nej. Dúfam to nebolo hrozné a trochu vás to pobavilo. Ďakujem za váš stratený čas. Green! A nakoniec ešte pesnička bez ktorej sa nedá hovoriť o hviezdach!
No káča, zabudlo si podotknúť že môj pekný účes bola stávka :3 Ten sever ti v lese pomôže ked víš skade ideš 😀 raz ti to ukážem 😀 (žihlavy tam bude 1000x tolko a k tomu medvede a iné milé hávede) :3 😀
21 Jun 2013 o 12:42Tak to sa teda teším, už dlho som sa nebil s medveďom 😀
22 Jun 2013 o 09:59Green super 😛 (myslíš na experiment BA? – dajme tomu že to bolo len vyčnievanie zo stereotypu s niekym z matickej triedy a nie experiment). Kvôli behaniu som na teba hrdý ale ja som ti vravel, že ťa zoberiem na preteky (a vštepím ti základy orientácie – ja napríklad sever nájsť neviem ale mám u seba vždy buzolu (zaobstaraj si jednu)) a hlavne je to sranda blúdiť 3 hodiny (začneš sa po prvých vydarených pretekoch radovať z toho že si blúdil a sám si sa našiel) a hlavne aj keď je to absurdné – PRECHÁDZA ASTMA – som toho živým príkladom. A už píšem moc veľa tak je najvyšší čas prestať. A zelená je najlepšia, po nej červená a až potom modrá :P.
22 Jun 2013 o 12:39Buzolu netreba, ja nosím kompas 😀 A spísanie tej Bratislavy som odkladal tak dlho až to nie som schopný správne spísať 🙁
22 Jun 2013 o 16:51