Nedávno som bol z mne nepochopiteľného dôvodu požiadaný o napísanie ďalšieho článku. A keďže vidím, ako tento blog má už najlepšie časy dávno za sebou a články by sa sem hodili ako… neviem. Bolo na to nejaké prirovnanie, to som si istý. Ako maslo? Fakt netuším… Tak som sa rozhodol, že skúsim niečo napísať, najprv som si nebol istý, čo by som sem mohol dať, ale nakoniec mi ako vždy vnukol myšlienku môj nenávidený offline život. Je všeobecne známe, že programátori a matematici city nemajú, ale to nie je úplne pravda. Hlboko pod tou vrstvou chladnej logiky, zlej hygieny, svalov a nánosmi znalostí úplne zbytočných a zbytočne zložitých vecí sa niekedy ukrýva aj nejaká tá bytosť, čo cíti aj iné veci ako hnev a nenávisť, keď sa niečo nedarí (česť výnimkám). A nedávno sa ľuďom poradilo nejako cez tieto vrstvy prehrabať tak, že mňa sa dotklo to, čo si o mne neznámi a úplne zbytočný ľudia myslia. A to už je čo povedať! Ale len povedať niečo múdre by tu nikoho nebavilo, takže vám pred tým rozpoviem tú dlhšiu verziu príbehu…
