Nenapísal som sem už fakt DLHÓ a tak som si dnes povedal, že by som to mal napraviť. Aj predtým ako som posledne napísal som písal málo a stalo sa toho fakt veľa. Tí, čo ma sledujú na Twittery aký taký prehľad mali, ale ani tam som toho k tomu veľa nedával. Môj krásny sociálny experiment skončil proti mojej vôli a mňa to zničilo. Mám tu o tom dokonca spísaný článok, ale nemám ani len na to, aby som si ho prečítal, opravil chyby a vydal. Tak ako to bolo úžasné tak ma to zničilo ani Clannad, Angel Beats! a Mahou Shoujou Madoka Magika som dokopy neoplakal (Najhoršie je, že sa mi to mieša s tečením sĺz z alergie, takže dakedy ani neviem čím z tých 2 vecí to je.) tak, ako toto a posledný mesiac som tak psychicky labilný, že si ani nie som istý, či to niekedy ešte rozchodím. Ale povedal som si, že dnes vám proste napíšem a zhrniem si tu pár vecí, aby som sa proste len tak uvoľnil. Predsa len, pred tým, ako som zistil, aký úžasný môže byť offline a čo sa tam dá nájsť, som tento blog využíval ako miesto na odreagovanie a upokojenie myšlienok.
Už som vám sem zasa dlhú, ale vážne dlhú dobu nenapísal a tak som sa to rozhodol zmeniť. Škola, sociálny experiment a anime zožerú viac času, ako by ste si mysleli takže sem bol problém napísať aj keď som chcel. (Za tú dobu som nechcel asi ani raz, ale psst!) A prečo vám zrazu chcem napísať? Stalo sa niečo zaujímavé, čím by som sa chcel pochváliť samozrejme. Ja sa predsa chválim hrozne rád. Ale aby som vám povedal, o čo ide musím zájsť do ďalekej minulosti.
V poslednom diely ste čítali… To je vlastne jedno, ak si to nepamätáte tak máte vážny problém s pamäťou a mali by ste si zájsť k doktorovi. Vážne, dával som to sem predvčerom. Ak ste článok nečítali môžete to napraviť tu. Teraz už nepôjde o prerozprávanie príbehu, ale zhrnutie faktov. (Bude to nuda.) Dopredu upozorňujem, že tento článok hovorí o udalostiach, behom ktorých došlo pravdepodobne k porušení niekoľkých prírodných a fyzikálnych zákonov. Taktiež niekoľko mnou stanovených pravidiel a je možné, že aj legendárneho prekliatia Lightning Softu. A čo sa teda stalo? Ako som povedal na konci poslednej časti, vydali sme sa so Zipom na prechádzku. Pri týchto prechádzkach sa rieši to, čo proste správny chlapi riešia. Prachy, zbrane a ženy alebo inak povedané zombie apokalypsa a anime. Čo presne sme hovorili vám nepoviem, nie som Sheldon aby som si to po vyše mesiaci pamätal, ale došiel som na pár vecí. Prvá bola, že som sa do Ryuu tak trochu „buchol“. To by ma samozrejme prešlo po 5 dielov anime (2 ak by šlo o anime plné školáčok). Prečo to robiť? Well, Ayano-chan vám to rada povie skrátene. Ďalej, že ona sama spĺňa celkom dosť z môjho vysnívaného dievčaťa, čo je celkom dosť problém, keďže väčšina z neho je zlátanina tých najlepších vlastností anime postáv a jedna z nich je dokonca byť 2D. 😀 Ako som si to všetko zhodnotil, povedal som si, že možno sa taká ešte nájde a pre istotu si pozriem znova celý K-On! aby ma to prešlo na 100%. Doma som si samozrejme zdriemol, keďže som vstal o 6 hodín skorej a zobudil sa niekedy o šiestej večer (Malý šlofík a čo?).
Po dlhej dobe som sa rozhodol sem znova niečo napísať a to rovno to, čo odo mňa už nejakú dobu každý chce. Áno ide o to niečo, čo dokážem len ja a nik iný, môj sociálny experiment. Tento experiment som podnikol už pred vyše mesiacom, ale mal som problém nie len vyvodiť závery a vymyslieť ako ho spísať, ale dokonca som pre svoj kľud potreboval nabrať dosť dôkazov aby som si bol istý, že sa naozaj stal. Záver? Áno stal sa, dôkazy nedostanete. Bude rozdelený na 2 časti, keďže každá bude tak trochu o niečom inom. Veľa radšej nečakajte, veď to poznáte nie? Dvojka vždy býva horšia. (Česť výnimkám, ku ktorým budem samozrejme dúfam možno patriť.) Všetky postavy použité v tomto príbehu sú reálne. Ospravedlňujem sa ľuďom, ktorých som v tomto texte zabudol uraziť.
Že hry hrám vie určite každý, kto to tu číta a určite aj hry sám hrá. Veď kto by trávil čas za PC bez toho aby si aspoň raz zahral, že? Už pomenej z vás vie, že na hrách aj sám pracujem aj keď to mám pekne hore v menu, už sa tým toľko nechválim. Aj keď je tvorba hier niečo, čo už ma nezaujíma toľko, ako pred pár rokmi furt si o tom rád niečo naštudujem. A tak som sa dostal k filmu Indie Game: The Movie. Film som dopozeral asi tak pol hodinu pred tým, ako som začal toto písať, takže pocity budú dosť aktuálne.